8.7.2025 (SITA.sk) – Ministerstvo vnútra (MV) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh na zmenu zákona o politických stranách a hnutiach, a tiež zákona o podmienkach výkonu volebného práva.
Ako vyplýva zo zverejneného materiálu, novela chce zjednotiť hranicu potrebného počtu odovzdaných platných hlasov na získanie nároku na príspevky zo štátneho rozpočtu s hranicou voličských hlasov potrebných na vstup do parlamentu.
Strany by na získanie príspevku potrebovali minimálne päť percent hlasov
V praxi to znamená, že strany by po novom na získanie príspevku zo štátneho rozpočtu potrebovali minimálne päť percent voličských hlasov, kým v súčasnosti príspevok dostávajú v prípade, ak získajú aspoň tri percentá hlasov.
“Nárok na príspevok za hlasy a na príspevok na činnosť budú mať už len politické strany, ktoré získali podporu dostatočného počtu voličov na to, aby získali zastúpenie v Národnej rade (NR) SR,” píše sa v predloženom návrhu.
Predkladateľ argumentuje tým, že nárok na príspevky by stratili politické subjekty bez reálneho politického vplyvu, od opatrenia si sľubuje aj zvýšenie motivácie politických strán aktívne sa usilovať o získavanie voličskej podpory a aktívnejšie budovanie silnej voličskej základne.
Na konsolidácii by mali participovať aj politické strany
V prípade, ak by zmeny prešli legislatívnym procesom, mali by nadobudnúť účinnosť až od nasledujúceho volebného obdobia, a to z dôvodu, aby politické strany, ktorým vznikol nárok na príspevky zo štátneho rozpočtu, ale v ostatných voľbách nezískali zastúpenie v parlamente, úplne nezanikol nárok na vyplatenie pomernej časti príspevkov v tomto volebnom období.
Predkladateľ uvádza, že konsolidácia verejných financií sa dotýka všetkých občanov SR a považuje za vhodné, aby na nej vhodným spôsobom participovali aj politické strany a politické hnutia.
“V prípade, že uvedená výška deficitu v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR, bude rovná alebo vyššia ako 3 percentá podielu na hrubom domácom produkte (HDP), výsledná suma príspevkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje krátiť o 30 percent. Ak bude uvedená výška deficitu v relevantnom čase nižšia ako 3 percentá podielu na HDP, príspevky zo štátneho rozpočtu budú politickej strane vyplatené v plnej výške za príslušný kalendárny rok,” uvádza predložený návrh.
Mechanizmus výpočtu príspevkov sa nemení
Zdôrazňuje, že mechanizmus výpočtu príspevkov zo štátneho rozpočtu pre politické strany sa nemení, len ustanovuje krátenie sumy príspevku za hlasy, príspevku na činnosť a príspevku na mandát o 30 percent celkovej výšky každého príspevku v prípade zhoršenej ekonomickej situácie krajiny, a to na základe výšky deficitu verejnej správy Slovenskej republiky, ktorú každoročne na jeseň zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe údajov Eurostatu.
Úprava by mala zasiahnuť všetky typy príspevkov, teda príspevok za hlasy, príspevok na činnosť a príspevok na mandát. V návrhu sa ďalej píše, že toto opatrenie nemá trvalý charakter a je určené len pre časy so zhoršenou ekonomickou situáciou, i preto je naviazané na relevantný ekonomický ukazovateľ v podobe výšky deficitu verejnej správy.
Časové obmedzenie možnosti zmeny názvu politickej strany
Navrhované zmeny zahŕňajú aj časové obmedzenie možnosti zmeny názvu politickej strany a jej skratky na obdobie piatich rokov. Cieľom je predísť účelovým zmenám, spojeným napríklad so zmenou štatutárneho orgánu, prípadne “kúpou” politickej strany.
“Týmto spôsobom bolo možné obchádzať zákonom predpokladaný vznik politickej strany jej registráciou na základe podpory, resp. súhlasu minimálne 10 000 občanov,” ozrejmuje predložený materiál s tým, že občania sa podpisujú pod vznik strany s určitým názvom, ktorý napovedá o postoji či smerovaní politickej strany.
“Súčasná právna úprava umožňuje politickým stranám zmeniť svoj názov a skratku. Etablované politické strany vo všeobecnosti len veľmi zriedkavo menia svoj názov alebo ho menia iba “kozmeticky”, keď základ názvu zostáva zachovaný,” uvádza sa v materiáli.
Nežiaduci element
Zmena štatutárneho orgánu spojená so zmenou názvu je podľa predkladateľa len účelovou alternatívou nielen pre tých, ktorí nechcú zbierať podpisy za účelom riadnej registrácie politickej strany, prípadne pre tých, ktorým sa podpisy nepodarilo zozbierať.
“Tento postup považujeme za nežiaduci element, ktorým sa obchádza súhlas občanov so vznikom politickej strany a ktorým sa obchádza zákonný postup vzniku politickej strany. Taktiež je potrebné uviesť, že v mnohých prípadoch ide o “radikálnu” zmenu názvu, ktorá úplne mení charakter politickej strany, ktorý bol avizovaný voličom, ktorí podporili vznik politickej strany, prípadne ide o časté zmeny názvov, ktoré sú pre voličov mätúce a zneprehľadňujú celý systém politických strán. Takýmto postupom sa, najmä v čase pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, môžu prostredníctvom zmeny názvu vytvárať aj akési “kvázikoalície”, čo obchádza zákonný spôsob utvárania koalícií a podmienok ich kandidatúry a spôsobuje neistotu a zmätok voličov,” uvádza predkladateľ.
Zdôrazňuje i to, že nejde o zákaz zmeny názvu politického subjektu, len o jeho obmedzenie na určité časové obdobie, pričom toto obdobie presahuje jedno volebné obdobie (štyri roky). Výnimku by mali mať prípady rozhodnutia súdu vo veciach žalôb týkajúcich sa ochrany názvu politickej strany.
Zvýšenie sumy volebnej kaucie
“Návrh zákona upravuje aj niektoré ustanovenia v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán súvisiace s preskúmavaním výročných správ a prijímaním darov. Novelou zákona sa však nezasahuje do jej súčasných kompetencií,” avizuje predkladateľ.
Navrhuje aj zvýšenie sumy volebnej kaucie pre voľby do NR SR a pre voľby do Európskeho parlamentu. Subjekty, ktoré sa chcú uchádzať o mandáty v národnom parlamente, by po novom mohli platiť namiesto 17-tisíc eur 50-tisíc eur. V prípade europarlamentu je navrhované zvýšenie zo súčasných 1 700 eur na 25-tisíc eur.
“Volebná kaucia sa od jej zavedenia v roku 2004 v podstate nezvyšovala a jej výška v súčasnosti už nepredstavuje relevantnú sumu na preukázanie vážnosti kandidatúry do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu,” uvádza sa v materiáli.
Zvýšenie kvóra na vrátenie volebnej kaucie
Predkladateľ tiež navrhuje aj zvýšenie kvóra na vrátenie volebnej kaucie. Kým v súčasnosti sa vracia subjektom, ktoré získali aspoň dve percentá voličských hlasov, po novom by to mohlo byť päť percent hlasov, a to ako pre voľby do NR SR, tak aj pre voľby do Európskeho parlamentu.
“Vrátenie volebnej kaucie už pri dosiahnutí pomerne nízkeho počtu odovzdaných platných hlasov taktiež nespĺňalo účel preukazovania vážnosti kandidatúry,” uvádza predložený návrh.
Úprava ďalších ustanovení
Novela by v prípade schválenia mohla upraviť aj ďalšie ustanovenia, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe. Ide napríklad o sprehľadnenie úpravy inštitútu hlasovacieho preukazu, zjednotenie lehôt na zverejňovanie či doručovanie volebných materiálov obcami a umožnenie volebným komisiám pre voľbu poštou zo zahraničia začať sčítavať hlasy skôr, ako sa skončí hlasovanie vo volebných miestnostiach.
“Taktiež sa navrhuje zavedenie povinnosti úradne osvedčiť podpis na vyhlásení kandidáta, ktoré je prílohou kandidátnej listiny a ustanovenie pravidla, že vzdanie sa alebo odvolanie všetkých kandidátov na kandidátnej listine sa považuje za spať vzatie celej kandidátnej listiny,” uvádza predložený materiál.
Zmeny by mali mať pozitívny dopad na štátny rozpočet
Viaceré z navrhovaných zmien by podľa predkladateľa mali mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, a to najmä z titulu zvýšenia sumy volebnej kaucie a zvýšenia kvóra pre jej vrátenie politickým subjektom, ktoré vo voľbách do NR SR a vo voľbách do europarlamentu získali aspoň zákonom ustanovený percentuálny výsledok.
“Nárast príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zvýšenia sumy volebnej kaucie, ktorú je kandidujúci politický subjekt povinný uhradiť pri predkladaní kandidátnej listiny a zvýšenia percentuálneho počtu hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov na vrátenie volebnej kaucie politickému subjektu, ktorý ju uhradil, nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať, keďže suma predpokladaných príjmov je závislá od počtu kandidujúcich politických subjektov, ako aj od ich dosiahnutého výsledku vo voľbách do NR SR a vo voľbách do Európskeho parlamentu,” uvádza predložený materiál.
Taktiež zatiaľ nie je vyčíslený dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného zvýšenia kvóra na získanie príspevku za hlasy ako aj príspevku na činnosť, a to z dôvodu, že nie je známe, koľko politických subjektov v najbližších parlamentných voľbách prekročí stanovenú percentuálnu hranicu pre vstup do parlamentu.
Viac k témam: Medzirezortné pripomienkové konanie, Politické strany, Príspevky, Volebné právo, Zákon o politických stranách
Zdroj: SITA.sk – Eštokovo ministerstvo predložilo do pripomienkového konania návrh na zmenu zákona o politických stranách © SITA Všetky práva vyhradené.